 | aktualizované: 30.08.2017 11:39:48 NEZAVISLA STRANKA PRE RUŠTINAROV | |||||||||||
Časovo-tématické plány | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Časovo-tématické plány...
(((osnovy= omáčka))))
Názov predmetu: Ruský jazyk
Časový rozsah výučby: 1 hodina týždenne, spolu 35 hodín
Názov ŠkVP: Školský vzdelávací program 2.stupeň
Ročník: šiesty
Stupeň vzdelania: ISCED2, nižšie sekundárne vzdelávanie
Forma štúdia: denná
Vyučovací jazyk: slovenský
Charakteristika vzdelávacieho predmetu:
Predmet „Ruský jazyk“ obsahovo je zameraný na poskytnutie základných
predpokladov pre komunikáciu žiakov v rámci EÚ, prispieva k väčšej mobilite v osobnom živote, v ďalšom štúdiu a napokon uplatnením sa na trhu práce. Jednou z najdôležitejších tém je multikultúrna výchova žiakov. V praxi to znamená najmä sprostredkovanie takých hodnôt a utváranie takých názorov a postojov žiakov, ktoré sú potrebné na začlenenie sa do života nielen v Slovenskej republike, ale aj mimo nášho štátu. Tolerancia, demokracia, asertívne správanie, sebakontrola, identita a podobne by mali byť vlastnosti, ku ktorým by multikultúrna výchova mala smerovať. Počas štúdia podľa tohto programu sa žiak dostane
z referenčného stupňa A1 a A2 ( používateľ základného jazyka ) na stupeň B1 až B2
(samostatný používateľ jazyka).
V šiestom ročníku sa učivo skladá z týchto profilujúcich častí, ktoré podmieňujú komunikáciu žiaka v danom cudzom jazyku:
Predazbukové obdobie (8h)
Azbukové obdobie (27h)
Na zvládnutie týchto požiadaviek žiak aktívne alebo pasívne ovláda 300 lexikálnych
jednotiek (slovná zásoba) a používa tieto gramatické štruktúry: privlastňovanie, predložky
miesta, neurčitok slovies, predložky času, množné číslo podstatných mien, sloveso „byť“ a
„mať“ v prítomnom čase, určovanie času, modálne slovesa, slovesa pohybu.
Ciele vyučovacieho predmetu:
Spoločenské:
1. podpora sebadôvery žiaka, aby dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a pomáhal cudzincom vo svojej vlastnej krajine
2. žiak pochopí potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku ako nikdy sa nekončiaci
celoživotný proces
Vzdelávacie:
1. získanie zručnosti komunikácie v ruskom jazyku v danom ročníku na referenčnom
stupni A1 až A2, čo sa odrazí v jednotlivých komunikačných zručnostiach
2. získanie zručnosti samostatne pracovať s učebnicou, riešiť úlohy v pracovnom zošite
3. v súlade s osvojovaním si lexikálnych jednotiek určených na produktívne
a receptívne osvojenie základných gramatických javov nevyhnutných na
komunikáciu, osvojovaných formou poučiek a vetných modelov, získať schopnosť
porozumieť a tvoriť z gramatickej, pravopisnej a štylistickej stránky správne vety
dialógy a súvislé ústne a písomné prejavy.
Výchovné:
1. rozvíjať u žiaka schopnosť spolupráce v triede, schopnosť pracovať vo dvojiciach
a v skupinách
2. Prehlbovať a rozvíjať sebahodnotenie a sebapoznávanie žiakov, fantáziu pri tvorbe
situácií, replík, dotváraní textov a zapájaní sa do jazykových hier
Žiak je stredobodom vyučovania. Výber tém, textov a sociálnych foriem orientujeme s ohľadom na vek, primerané postoje, zážitky, záujmy a potreby žiaka, ako aj na jeho výkonnostnú úroveň. Vyučovanie cudzieho jazyka pritom úzko nadväzuje na mimoškolské skúsenosti z reálneho života a je zamerané na životné situácie, ktoré v súvislosti s používaním cudzieho jazyka hrajú v súčasnom i budúcom živote dospievajúcich významnú úlohu.
Východiskom učenia sa cudzieho jazyka je predovšetkým prirodzená zvedavosť,
spontánnosť, radosť z nových poznatkov, zmyslové vnímanie okolia, motorika a fantázia, ktorá zotrváva, len v priebehu pubertálneho vývinu získava iné formy a je ovplyvňovaná inými záujmami. V súlade s tým zameriavame vyučovací proces na meniace sa vedomie žiaka, na jeho skúsenosti a na neustále sa rozširujúci rozsah záujmov. Sústreďujeme sa na formy učenia sa pomocou objavovania, pričom žiaka vedieme vo zvýšenej miere k tomu, aby samostatne pristupoval k témam a situáciám a k ich zvládnutiu pomocou cudzieho jazyka.
V popredí rovnako sú hravé formy pracovného postupu a vyučovacieho procesu, ktoré čoraz viac zameriavame na praktické tvorivé ciele. Ústny prejav má prednostné postavenie; všetky čiastkové oblasti procesu vyučovania a učenia sa jazyka – sprostredkovanie komunikačných zámerov a prejavov, slovnej zásoby a gramatiky - vychádzajú z neho a potom do neho vyúsťujú. Vo zvyšujúcej sa miere vystupujú do popredia stratégie čítania s porozumením a produktívne písomné aktivity.
Dbáme na to, aby bol každý žiak pripravený na reálnu komunikáciu v ruskom jazyku podľa svojich individuálnych predpokladov, pričom berieme do úvahy rozdiely v individuálnych schopnostiach a v správaní.
Správanie a učenie sa žiaka tvorí integrálnu jednotu afektívnych, motorických a
kognitívnych komponentov, pričom zohľadňujeme, že na tomto stupni sa postupným vývinom dostáva kognitívny komponent čoraz silnejšie do popredia. Celý proces vyučovania cudzieho jazyka už od základov organizovaný ako celok, pričom v súlade so stúpajúcou mierou uvedomelosti žiaka používame špecializované metodické postupy, najmä v kognitívnej oblasti.
Na vyučovaní vedieme žiaka pomocou vhodných aktivít, sociálnych foriem (napr.práca vo dvojiciach, v skupinách a i.) a cvičení na vyučovaní k rastúcej samostatnosti pri osvojovaní si ruského jazyka. Metodická pestrosť vzbudzuje záujem u žiaka, pričom stúpa aj význam zaradenia moderných komunikačných prostriedkov.
Pomocou množstva rôznych, čo najautentickejších situácií a textov na vyučovaní sa
žiak učí jazykovo a sociálne primerane komunikovať na základe rôznych podnetov a s
rôznymi partnermi. Autentické komunikačné situácie spočívajú vo vzájomnom pôsobení rečových zručností. Ich sprostredkovanie a podpora a ich vzájomná integrácia sa uskutočňuje nepretržitým precvičovaním na vyučovaní.
Konkrétne situácie v komunikácii sa zmysluplne spájajú s preberanými témami.
Konfrontácia s reáliami ruský hovoriacich krajín podporuje interkultúrne porozumenie,
prispieva k interpretácii nášho sveta v protiklade k cudziemu a nielen k hromadenou
izolovaných informácií.
Hlavným cieľom vyučovania ruského jazyka je komunikácia v cudzom jazyku. Na
dosiahnutie toho to cieľa sa nebudeme jazykové chyby opravovať takým spôsobom, ktorý narúša komunikáciu a znižuje radosť žiakov z nej a odstraňujeme ich skôr konštruktívnou metódou.
Vyučovací proces pozostáva z opakovania a z preberania nového učiva vo vyváženom pomere, ktorý zodpovedá potrebám žiakov, ich stratégiám učenia sa.
Počúvanie s porozumením
Žiaci porozumejú:
vety, výrazy a slová, ktoré sa ich bezprostredne týkajú
hlavné myšlienky nahrávok a textov, ktoré sú im známe a obsahujú minimálny
počet neznámej slovnej zásoby
Žiaci:
vedia rozlíšiť v texte základné a rozširujúce informácie
vedia zachytiť špecifické informácie z textov, ktoré sa týkajú daných tematických
okruhov
vedia odhadnúť z kontextu význam neznámych slov
Čítanie s porozumením
Žiaci vedia:
vyhľadať hlavnú myšlienku v texte, ktorý má minimálny počet neznámych slov
vyhľadať špecifické informácie v jednoduchých textoch
v texte rozlíšiť podstatné informácie od nepodstatných
vyhľadať relevantné informácie z obrázkov, grafov, tabuliek, ktoré sprevádzajú
písaný text
Ústny prejav
Žiaci sa dokážu vyjadriť jednoduchým spôsobom v situáciách, ktoré sú spojené s tematickými okruhmi formou monológu aj dialógu.
Žiaci vedia:
nadviazať krátky dialóg na tému, ktorá im je blízka
klásť otázky k danej téme z každodenného života, ktorá im je blízka a tiež
odpovedať na otázky
rozprávať o bežných témach a vymieňať si pritom jednoduché informácie
jednoduchými vetami opísať seba, svoju rodinu, iných ľudí, spôsob života a ich
činnosť v škole
vyjadriť čas, deň, mesiac, dátum
jednoducho opísať, čo robili v minulosti
vyjadriť v krátkosti jednoduchými vetami, názor na daný problém, otázku, ktorá sa
týka stanovených tematických okruhov
zostaviť krátke rozprávanie
zreprodukovať obsah krátkeho, jednoduchého textu
Žiaci vedia jednoduchým spôsobom opísať a porozprávať o:
mieste, kde bývajú
veciach v ich okolí (napr. o dome, obľúbenej veci )
svojom dennom režime a ostatných témach týkajúcich sa určených tematických
okruhov
Písomný prejav
Žiaci vedia:
v súlade s pravopisnými normami správne používať dané jazykové prostriedky
písať jednoduchú korešpondenciu a odpovedať na ňu
vyplniť jednoduchý formulár (osobný dotazník), uviesť meno, údaje
narodení, národnosť, adresu, pohlavie
opísať osoby, zvieratá alebo veci
jednoduchým spôsobom opísať udalosti, činnosti a skúsenosti
napísať jednoduchý text na základe vizuálneho podnetu, napr. obrázku,
fotografie...
Formy a metódy práce:
Vychádzať budú z cieľov vyučovacej hodiny, obsahu učiva, vekových a iných osobitosti žiakov a budú prostriedkom motivácie žiakov na vyučovaní a učení.
1. metódy motivačné: > motivačné rozprávanie,
> motivačný rozhovor,
> motivačný problém,
> motivačná demonštrácia,
2. expozičné metódy: > rozprávanie,
> vysvetľovanie,
> rozhovor,
> beseda,
> demonštračná metóda,
> pozorovanie,
> manipulácia s predmetmi (praktické činnosti,
pokusy),
> inštruktáž (vedenie žiakov k chápaniu návodu,
podnety k praktickej činnosti),
3 metódy aktívneho učenia: >problémové vyučovanie,
>projektové vyučovanie,
>zážitkové učenie (hry, modelové situácie
ap.)
4. metódy rozvoja poznávania: >riešenie problémových situácií,
> tvorba projektov a ich prezentácie,
> skupinové vyučovanie,
>exkurzie,
>diferencované vyučovanie
> plavecký a lyžiarsky výcvik
>športové aktivity,
>práca s knihou,
> samostatné učenie prostredníctvom ITK
a experimentovanie využívanie
didaktickej techniky, PC, interaktívnej
tabule, projektorov,
5. fixačné metódy: > precvičovanie a opakovanie
Z organizačných foriem budeme uplatňovať vyučovacie hodiny: základné, motivačné, expozičné, fixačné, aplikačné, diagnostické.
Metódy, formy budú veku primerané a musia podporovať záujem o tvorivé činnosti žiakov. Dôraz bude kladený na samostatnosť a zodpovednosť.
V edukačnom procese budeme uplatňovať medzipredmetové vzťahy cez prierezové témy.
Stratégia vyučovania:
Prvou podmienkou komunikácie je komunikatívna situácia. Situácie ako súčasť
učebného obsahu treba plánovať, lebo v rámci nich sa nacvičuje verbálna a neverbálna komunikácia, uskutočňuje sa osvojovanie nových lexikálnych jednotiek a gramatických javov.
Najvhodnejšie sú také autentické situácie, do akých sa žiaci dostávajú v bežnom
živote. Autentickými situáciami na vyučovacích hodinách sú rozhovory o prečítaných
textoch, o programoch v televízii a rozhlase, o osobných zážitkoch žiakov. V rámci týchto situácií sa nacvičuje aj neverbálna komunikácia: gestá, mimika, vzdialenosť medzi účastníkmi komunikácie, kontakt zrakom a pod. v závislosti od vzťahu medzi partnermi. Na vyučovacích hodinách autentické rozhovory nahrádzajú simulované, inscenované situácie, ktoré možno navodiť pomocou audiovizuálnych pomôcok a motivačnými, resp. uvádzajúcimi rozhovormi.
Náležitou motiváciou na takéto rozhovory a besedy je vytváranie takých situácií, v ktorých jeden z účastníkov komunikácie chce získať nové informácie. Vo všetkých situáciách je však dôležité využívať osobné skúsenosti žiakov, najmä tie, ktoré ostatní účastníci komunikácie nepoznajú, a vyžadovať od nich autentické odpovede prirodzené pre reč daného veku žiakov.
Podobne je dôležité, aby žiak hral vlastnú úlohu, nie úlohu dospelých, a takto sa naučil verbálne a neverbálne správať v rozličných situáciách týkajúcich sa jeho osobného života.
V 6. ročníku je ešte potrebná aj doslovná reprodukcia rozhovorov učebnici, ale v ďalšej fáze už možno vyžadovať od žiakov, aby modelové rozhovory v učebnici pretvárali podľa svojich osobných skúseností, prirodzene, s použitím osvojených rečových panelov, modelov a slovnej zásoby východiskových textov. Pri plánovaní situácií učiteľ ruského jazyka by mal predvídať a plánovať aj to, aké lexikálne jednotky a vetné štruktúry budú žiaci potrebovať na realizáciu komunikácie. Ďalšou podmienkou rečovej komunikácie je jednoznačná identifikácia reči: porozumenie reči partnera, porozumenie textu, presnému významu lexikálnych jednotiek a pod. V záujme jednoznačnej identifikácie reči okrem vysvetlenia lexikálnych jednotiek výkladom a opisom v 6.ročníku je vhodné a potrebné aj vysvetlenie prekladom.
Komunikatívny prístup vo vyučovaní vyžaduje prirodzenú sémantizáciu reči. To
znamená, že aj lexikálne jednotky, aj potrebné gramatické javy treba znázorňovať a
nacvičovať v reálnych situáciách, nie izolovane.
Štvrtou, veľmi dôležitou podmienkou rečovej komunikácie je vhodná motivácia.
Najvhodnejší je taký typ motivácie, pri ktorej žiak chce a má čo povedať partnerovi, chce sa dačo dozvedieť, keď sa hovorí o takých udalostiach a zážitkoch, ktoré niečo znamenajú v jeho živote. Motivácia je vtedy dobrá, keď sa učiteľovi podarí vytvoriť kladný citový vzťah k obsahu vyučovacích hodín, vrátane činností. Je to podmienkou trvalého zafixovania učiva v pamäti. Je vhodné striedať činnosti, témy precvičovať formou rozličných činností.
V procese osvojovania ruského jazyka zohráva veľmi dôležitú úlohu vyučovanie kontrastným spôsobom. Tento spôsob vyučovania vyžaduje, aby sa v prvom rade precvičovali odlišné javy v slovenskom ruskom jazyku: odlišné vyjadrovanie, odlišné vetné štruktúry a gramatické javy potrebné na komunikáciu. Namiesto zbytočných a zdĺhavých výkladov tých javov a pojmov, ktoré žiaci poznajú zo slovenského jazyka, je vhodnejšie opierať sa o vedomosti žiakov získané v slovenskom jazyku, a takto získaný čas využiť na nácvik odlišných javov, na odlišné jazykové stvárňovanie ústnych a písomných prejavov.
V zmysle kritéria dlhodobosti sa gramatické javy nevyučujú lineárne podľa opisnej gramatiky ruského jazyka, ale špirálovite. Po určitých intervaloch a podľa potreby je potrebné sa vrátiť k osvojeným jazykovým prostriedkom s cieľom ich využívania v nových kontextoch.
Aj v zložke literárna komunikácia je potrebný komunikatívny prístup. Ťažiskom práce s literárnymi textami v 6.ročníku je spoznávanie komunikatívnych prvkov v literárnych ukážkach, pozorovanie a estetické vnímanie literárneho textu (reprodukcia obsahu literárneho textu, dramatizácia, hudobná interpretácia, hodnotenie a pod.), utváranie návykov potrebných na čítanie ruskej poézie a prózy a spievanie ruských pesničiek.
Učebné zdroje:
Učebnica Ruský jazyk pre 5.ročník, autorky: PhDr. Elena Kováčiková
Valentína Glendová
Pracovný zošit RJ pre 5.ročník, autorky: PhDr. Elena Kováčiková
Valentína Glendová
Iné zdroje: internet
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++
(((a teraz časovo-tematický plán)))
ČASOVO - TEMATICKÝ PLÁN UČIVA
Predmet : Ruský jazyk Počet vyuč. hodín v šk. roku : 35 Ročník : šiesty
Vyučujúci : Mgr. Daniela Grechová Počet vyuč. hodín týždenne : 1 Trieda : 6.A
ČASOVO-TEMATICKY PLAN UČIVA Predmet: Ruský jazyk Počet hodín v šk.roku 2011/2012: 35 Trieda: 8.A Vyučujúci: Mgr. Grechová Daniela Počet vyuč. hodín týždenne: 1 Ročník: ôsmy
Učebné zdroje:
Učebnica Ruský jazyk pre 6.ročník, autorky: PhDr. Elena Kováčiková
Valentína Glendová
Pracovný zošit RJ pre 56ročník, autorky: PhDr. Elena Kováčiková
Valentína Glendová
Iné zdroje: internet
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Tvorba webových stránok na PageRide.com | Nahlásiť protiprávny obsah! |  Mapa stránok |
